Typy inteligencie

V roku 1983 americký psychológ Howard Gardner vo svojej knihe „ Rámy mysle: teória viacnásobných inteligencií “ predstavil teóriu viacnásobných inteligencií . Podľa teórie existuje 7 rôznych druhov inteligencie, každá s vlastnými vlastnosťami a rovnakou dôležitosťou:

  • Logicko-matematická inteligencia
  • Lingvistická inteligencia
  • Vizuálna priestorová inteligencia
  • Body-Kinesthetic Intelligence
  • Hudobné spravodajstvo
  • Interpersonálna inteligencia
  • Intrapersonálna inteligencia

Následne psychológ pridal do role dve nové modality: naturalistickú inteligenciu a existenciálnu inteligenciu.

Jedným zo záverov Gardnerovej teórie je to, že žiadna inteligencia nie je nadradená inej, a že každý jednotlivec musí identifikovať svoje schopnosti a obmedzenia, aby ich zlepšil alebo potlačil.

Pozri nižšie opis každého typu inteligencie.

1. Logicko-matematická inteligencia

Zdieľať Tweet Tweet

Logicko-matematická inteligencia sa vzťahuje na schopnosť riešiť matematické operácie a logické prístupy. Tento typ inteligencie znamená dobré induktívne a deduktívne zručnosti, ktoré umožňujú jednotlivcovi ľahko rozpoznať vzory a trendy.

Logicko-matematická inteligencia zahŕňa postupné uvažovanie schopné vnímať vzťahy a spojenia medzi prvkami. Z tohto dôvodu táto inteligencia prevláda medzi matematikmi, výskumníkmi a vedcami.

Ľudia s logicko-matematickou inteligenciou získavajú najprv teoretické vedomosti, potom ich aplikujú na praktické otázky.

Logicko-matematická inteligencia je typom inteligencie, ktorú moderná spoločnosť najviac oceňuje, čo často redukuje koncept inteligencie na tento žáner.

Jednotlivec má vysokú logicko-matematickú inteligenciu, keď:

  • má zariadenie s číslami a úlohami kvantifikácie, rozpoznávania vzorov, matematických operácií a aritmetických problémov;
  • rád robí experimenty a vykonáva vyšetrovania s cieľom dokázať hypotézy;
  • priťahuje hry a stratégie a logické výzvy, ako aj spravodajské testovanie;

2. Lingvistická inteligencia

Zdieľať Tweet Tweet

Lingvistická inteligencia je spojená so schopnosťou efektívne používať slová a jazyk. To zahŕňa jasné a priame vyjadrenie argumentov a prejavov, schopných sprostredkovať posolstvo alebo dosiahnuť ciele prostredníctvom reči.

Ľudia s jazykovou inteligenciou môžu ľahko vyjadriť komplexné myšlienky a koncepty. Preto je táto inteligencia ľahko pozorovateľná v spisovateľoch, básniciach, novinároch, lektoroch a iných typoch rečníkov, najmä politikov.

Jazyková inteligencia tiež znamená schopnosť porozumieť významu slov a diskurzov, či už písaných alebo hovorených.

Jednotlivec má vysokú jazykovú inteligenciu, keď:

  • má bohatú slovnú zásobu a vie, kedy a ako používať slová na vyjadrenie svojho posolstva alebo na dosiahnutie svojho cieľa;
  • rád číta veľa;
  • dokáže ľahko presvedčiť alebo presvedčiť ľudí;
  • má schopnosť učiť sa jazyky;
  • priťahujú krížovky a iné podobné hry.

3. Vizuálna priestorová inteligencia

Zdieľať Tweet Tweet

Vizuálna priestorová inteligencia pozostáva zo schopnosti vizualizovať a pochopiť svet v troch dimenziách. Tento typ inteligencie je bežný u ľudí s veľmi aktívnymi predstavami.

Vizuálna priestorová inteligencia zahŕňa:

Priestorové uvažovanie : schopnosť predstaviť si veci v troch dimenziách. Mnohí ľudia si pri predstavovaní niečoho myslia na objekt iba z jedného uhla pohľadu. Priestorové uvažovanie umožňuje jednotlivcovi, aby mohol mentálne projektovať veci z rôznych uhlov pohľadu. Priestor úvahy tiež umožňuje niekomu, aby obrázok niečo správne, aj keď je založený na málo informácií.

Duševné predstavy: Schopnosť predstaviť si verne reprezentáciu fyzického sveta, aj keď je založená na dávnych spomienkach.

Manipulácia s obrazom : schopnosť jasne si predstaviť výsledok zmien, ktoré sa môžu vykonať. Mnohí ľudia majú problémy zistiť, či by niečo vyzeralo lepšie s inou farbou, veľkosťou, tvarom, doplnkom atď.

Umelecké zručnosti : schopnosť vytvárať umenie z vizuálno-priestorových schopností, ako sú sochy a maľby.

Vizuálna priestorová inteligencia je veľmi bežná u navigátorov, architektov, sochárov, maliarov, dizajnérov, pilotov atď.

Jednotlivec má vysokú vizuálnu priestorovú inteligenciu, keď:

  • rád kreslí, maľuje alebo pracuje s obrázkami;
  • má vysoké priestorové vnímanie, navigačné zručnosti a zmysel pre smer;
  • má rád hry a aktivity zahŕňajúce hádanky a bludisko;
  • má tendenciu často snívať.

4. Telo-kinestetická inteligencia

Zdieľať Tweet Tweet

Telesne-kinestetická inteligencia súvisí s efektívnym využívaním tela. Zvyčajne sa prejavuje vo forme motorickej koordinácie, manuálnej a pedálovej koordinácie a koordinácie medzi mysľou a telom.

Ľudia s vysokou telesnou kinetickou inteligenciou majú tendenciu mať telesné ciele, dotyky a pohyby a často si užívajú fyzické aktivity. Vzhľadom na vysokú koordináciu medzi mysľou a telom, jednotlivci s týmto typom inteligencie majú záujem o aktivity, ktoré si vyžadujú zlepšenie a načasovanie .

Body-kinesthetic inteligencia je veľmi časté u športovcov, remeselníkov, tanečníkov, akrobatov a chirurgov.

Jednotlivec má vysokú telesnú kinetickú inteligenciu, keď:

  • má vysoké povedomie o tele, uznáva ich fyzické schopnosti a obmedzenia;
  • má manuálne zručnosti a záujem o stavbu vecí;
  • má dobrú reč tela;
  • má dobré načasovanie činností a fyzických úloh.

5. Hudobné spravodajstvo

Zdieľať Tweet Tweet

Hudobná inteligencia je schopnosť porozumieť a identifikovať tóny, tóny, rytmy a iné prvky súvisiace so zvukom.

Hudobná inteligencia umožňuje jednotlivcovi ľahko vytvárať, reprodukovať a rozpoznávať zvukové prvky, ako aj všimnúť si zvuky, ktoré by si ostatní ľudia nevšimli.

Hudobná inteligencia je veľmi bežná u hudobníkov, skladateľov, spevákov, dirigentov, DJov atď.

Jednotlivec má vysokú hudobnú inteligenciu, keď:

  • je citlivý na zvuky všeobecne;
  • dokáže rozpoznať tóny, rytmy a rytmy;
  • má rád hudbu a rád spieva, spieva alebo hrá;

6. Interpersonálna inteligencia

Zdieľať Tweet Tweet

Interpersonálna inteligencia je schopnosť porozumieť a efektívne spolupracovať s inými ľuďmi.

Medziľudská inteligencia zahŕňa pozornosť a citlivosť, aby si všimli náladu, pocity a temperament iných ľudí, ako aj ľahkosť porozumenia druhým. Tento typ inteligencie znamená aj schopnosť pochopiť sa pred ostatnými.

Interpersonálna inteligencia je veľmi častá u učiteľov, politikov, hercov, predajcov, sociálnych pracovníkov atď.

Jednotlivec má vysokú medziľudskú inteligenciu, keď:

  • má spôsobilosť na vedenie;
  • je citlivý na náladu a pocity druhých;
  • má veľký počet priateľov;
  • je ľahké analyzovať problémy z rôznych uhlov pohľadu;
  • môže ľahko porozumieť ľuďom, vrátane ich jemných tendencií a charakteristík.

7. Intrapersonálna inteligencia

Zdieľať Tweet Tweet

Intrapersonálna inteligencia je schopnosť spoznať seba, rešpektovať vlastné pocity, túžby, obmedzenia a motivácie.

Intrapersonálna inteligencia pozostáva zo sebapoznania schopného presmerovať plánovanie na život. To tiež znamená ocenenie a rešpektovanie ľudských podmienok.

Intrapersonálna inteligencia je veľmi bežná u psychológov, duchovných vodcov a filozofov.

Jednotlivec má vysokú intrapersonálnu inteligenciu, keď:

  • má veľkú vôľu a nezávislosť;
  • má silné vedomosti o svojich pocitoch a podľa toho koná;
  • oceňuje existenciálne úvahy a usiluje sa o neustále poznanie;
  • má tendenciu byť plachý, introvertný alebo má málo priateľov.

8. Naturalistická inteligencia

Zdieľať Tweet Tweet

Prírodovedná inteligencia spočíva v možnosti pochopenia prírody a jej prvkov, či už žijúcich alebo nie. To zahŕňa kompresiu zvierat, rastlín, dažďa, mora, pôdy atď.

Naturalistická inteligencia má veľký význam vo vývoji človeka, pretože pojmy lov, výsadba a zber boli nevyhnutné pre prežitie tohto druhu.

Gardner navrhol naturalistickú inteligenciu v roku 1995, teda 12 rokov po predstavení siedmich pôvodných druhov inteligencie.

Naturalistická inteligencia je veľmi bežná u botanikov, biológov, farmárov, rangerov, poľovníkov atď.

Jednotlivec má vysokú naturalistickú inteligenciu, keď:

  • ľahko ovládateľné zvieratá;
  • má chuť do prírody;
  • má záujem a schopnosť chápať prírodné javy ako dážď, vietor, sneh atď.

9. Existenciálna inteligencia

Zdieľať Tweet Tweet

Existenčná inteligencia, ktorú navrhol Gardner v roku 1999, spočíva v schopnosti pochopiť hlboké otázky týkajúce sa existencie, zmyslu života a duchovných tém. Tento typ existencie sa prejavuje silným záujmom o hľadanie odpovedí na tento typ predmetu.

Existenciálna inteligencia je veľmi bežná v duchovných vodcoch, teológoch a filozofoch.

Jednotlivec má vysokú existenciálnu inteligenciu, keď:

  • má veľký záujem o otázky súvisiace s existenciou, ako je smrť, vesmír, pôvod života atď .;