Typy inteligencie
V roku 1983 americký psychológ Howard Gardner vo svojej knihe „ Rámy mysle: teória viacnásobných inteligencií “ predstavil teóriu viacnásobných inteligencií . Podľa teórie existuje 7 rôznych druhov inteligencie, každá s vlastnými vlastnosťami a rovnakou dôležitosťou:
- Logicko-matematická inteligencia
- Lingvistická inteligencia
- Vizuálna priestorová inteligencia
- Body-Kinesthetic Intelligence
- Hudobné spravodajstvo
- Interpersonálna inteligencia
- Intrapersonálna inteligencia
Následne psychológ pridal do role dve nové modality: naturalistickú inteligenciu a existenciálnu inteligenciu.
Jedným zo záverov Gardnerovej teórie je to, že žiadna inteligencia nie je nadradená inej, a že každý jednotlivec musí identifikovať svoje schopnosti a obmedzenia, aby ich zlepšil alebo potlačil.
Pozri nižšie opis každého typu inteligencie.
1. Logicko-matematická inteligencia
Logicko-matematická inteligencia sa vzťahuje na schopnosť riešiť matematické operácie a logické prístupy. Tento typ inteligencie znamená dobré induktívne a deduktívne zručnosti, ktoré umožňujú jednotlivcovi ľahko rozpoznať vzory a trendy.
Logicko-matematická inteligencia zahŕňa postupné uvažovanie schopné vnímať vzťahy a spojenia medzi prvkami. Z tohto dôvodu táto inteligencia prevláda medzi matematikmi, výskumníkmi a vedcami.
Ľudia s logicko-matematickou inteligenciou získavajú najprv teoretické vedomosti, potom ich aplikujú na praktické otázky.
Logicko-matematická inteligencia je typom inteligencie, ktorú moderná spoločnosť najviac oceňuje, čo často redukuje koncept inteligencie na tento žáner.
Jednotlivec má vysokú logicko-matematickú inteligenciu, keď:
- má zariadenie s číslami a úlohami kvantifikácie, rozpoznávania vzorov, matematických operácií a aritmetických problémov;
- rád robí experimenty a vykonáva vyšetrovania s cieľom dokázať hypotézy;
- priťahuje hry a stratégie a logické výzvy, ako aj spravodajské testovanie;
2. Lingvistická inteligencia
Lingvistická inteligencia je spojená so schopnosťou efektívne používať slová a jazyk. To zahŕňa jasné a priame vyjadrenie argumentov a prejavov, schopných sprostredkovať posolstvo alebo dosiahnuť ciele prostredníctvom reči.
Ľudia s jazykovou inteligenciou môžu ľahko vyjadriť komplexné myšlienky a koncepty. Preto je táto inteligencia ľahko pozorovateľná v spisovateľoch, básniciach, novinároch, lektoroch a iných typoch rečníkov, najmä politikov.
Jazyková inteligencia tiež znamená schopnosť porozumieť významu slov a diskurzov, či už písaných alebo hovorených.
Jednotlivec má vysokú jazykovú inteligenciu, keď:
- má bohatú slovnú zásobu a vie, kedy a ako používať slová na vyjadrenie svojho posolstva alebo na dosiahnutie svojho cieľa;
- rád číta veľa;
- dokáže ľahko presvedčiť alebo presvedčiť ľudí;
- má schopnosť učiť sa jazyky;
- priťahujú krížovky a iné podobné hry.
3. Vizuálna priestorová inteligencia
Vizuálna priestorová inteligencia pozostáva zo schopnosti vizualizovať a pochopiť svet v troch dimenziách. Tento typ inteligencie je bežný u ľudí s veľmi aktívnymi predstavami.
Vizuálna priestorová inteligencia zahŕňa:
Priestorové uvažovanie : schopnosť predstaviť si veci v troch dimenziách. Mnohí ľudia si pri predstavovaní niečoho myslia na objekt iba z jedného uhla pohľadu. Priestorové uvažovanie umožňuje jednotlivcovi, aby mohol mentálne projektovať veci z rôznych uhlov pohľadu. Priestor úvahy tiež umožňuje niekomu, aby obrázok niečo správne, aj keď je založený na málo informácií.
Duševné predstavy: Schopnosť predstaviť si verne reprezentáciu fyzického sveta, aj keď je založená na dávnych spomienkach.
Manipulácia s obrazom : schopnosť jasne si predstaviť výsledok zmien, ktoré sa môžu vykonať. Mnohí ľudia majú problémy zistiť, či by niečo vyzeralo lepšie s inou farbou, veľkosťou, tvarom, doplnkom atď.
Umelecké zručnosti : schopnosť vytvárať umenie z vizuálno-priestorových schopností, ako sú sochy a maľby.
Vizuálna priestorová inteligencia je veľmi bežná u navigátorov, architektov, sochárov, maliarov, dizajnérov, pilotov atď.
Jednotlivec má vysokú vizuálnu priestorovú inteligenciu, keď:
- rád kreslí, maľuje alebo pracuje s obrázkami;
- má vysoké priestorové vnímanie, navigačné zručnosti a zmysel pre smer;
- má rád hry a aktivity zahŕňajúce hádanky a bludisko;
- má tendenciu často snívať.
4. Telo-kinestetická inteligencia
Telesne-kinestetická inteligencia súvisí s efektívnym využívaním tela. Zvyčajne sa prejavuje vo forme motorickej koordinácie, manuálnej a pedálovej koordinácie a koordinácie medzi mysľou a telom.
Ľudia s vysokou telesnou kinetickou inteligenciou majú tendenciu mať telesné ciele, dotyky a pohyby a často si užívajú fyzické aktivity. Vzhľadom na vysokú koordináciu medzi mysľou a telom, jednotlivci s týmto typom inteligencie majú záujem o aktivity, ktoré si vyžadujú zlepšenie a načasovanie .
Body-kinesthetic inteligencia je veľmi časté u športovcov, remeselníkov, tanečníkov, akrobatov a chirurgov.
Jednotlivec má vysokú telesnú kinetickú inteligenciu, keď:
- má vysoké povedomie o tele, uznáva ich fyzické schopnosti a obmedzenia;
- má manuálne zručnosti a záujem o stavbu vecí;
- má dobrú reč tela;
- má dobré načasovanie činností a fyzických úloh.
5. Hudobné spravodajstvo
Hudobná inteligencia je schopnosť porozumieť a identifikovať tóny, tóny, rytmy a iné prvky súvisiace so zvukom.
Hudobná inteligencia umožňuje jednotlivcovi ľahko vytvárať, reprodukovať a rozpoznávať zvukové prvky, ako aj všimnúť si zvuky, ktoré by si ostatní ľudia nevšimli.
Hudobná inteligencia je veľmi bežná u hudobníkov, skladateľov, spevákov, dirigentov, DJov atď.
Jednotlivec má vysokú hudobnú inteligenciu, keď:
- je citlivý na zvuky všeobecne;
- dokáže rozpoznať tóny, rytmy a rytmy;
- má rád hudbu a rád spieva, spieva alebo hrá;
6. Interpersonálna inteligencia
Interpersonálna inteligencia je schopnosť porozumieť a efektívne spolupracovať s inými ľuďmi.
Medziľudská inteligencia zahŕňa pozornosť a citlivosť, aby si všimli náladu, pocity a temperament iných ľudí, ako aj ľahkosť porozumenia druhým. Tento typ inteligencie znamená aj schopnosť pochopiť sa pred ostatnými.
Interpersonálna inteligencia je veľmi častá u učiteľov, politikov, hercov, predajcov, sociálnych pracovníkov atď.
Jednotlivec má vysokú medziľudskú inteligenciu, keď:
- má spôsobilosť na vedenie;
- je citlivý na náladu a pocity druhých;
- má veľký počet priateľov;
- je ľahké analyzovať problémy z rôznych uhlov pohľadu;
- môže ľahko porozumieť ľuďom, vrátane ich jemných tendencií a charakteristík.
7. Intrapersonálna inteligencia
Intrapersonálna inteligencia je schopnosť spoznať seba, rešpektovať vlastné pocity, túžby, obmedzenia a motivácie.
Intrapersonálna inteligencia pozostáva zo sebapoznania schopného presmerovať plánovanie na život. To tiež znamená ocenenie a rešpektovanie ľudských podmienok.
Intrapersonálna inteligencia je veľmi bežná u psychológov, duchovných vodcov a filozofov.
Jednotlivec má vysokú intrapersonálnu inteligenciu, keď:
- má veľkú vôľu a nezávislosť;
- má silné vedomosti o svojich pocitoch a podľa toho koná;
- oceňuje existenciálne úvahy a usiluje sa o neustále poznanie;
- má tendenciu byť plachý, introvertný alebo má málo priateľov.
8. Naturalistická inteligencia
Prírodovedná inteligencia spočíva v možnosti pochopenia prírody a jej prvkov, či už žijúcich alebo nie. To zahŕňa kompresiu zvierat, rastlín, dažďa, mora, pôdy atď.
Naturalistická inteligencia má veľký význam vo vývoji človeka, pretože pojmy lov, výsadba a zber boli nevyhnutné pre prežitie tohto druhu.
Gardner navrhol naturalistickú inteligenciu v roku 1995, teda 12 rokov po predstavení siedmich pôvodných druhov inteligencie.
Naturalistická inteligencia je veľmi bežná u botanikov, biológov, farmárov, rangerov, poľovníkov atď.
Jednotlivec má vysokú naturalistickú inteligenciu, keď:
- ľahko ovládateľné zvieratá;
- má chuť do prírody;
- má záujem a schopnosť chápať prírodné javy ako dážď, vietor, sneh atď.
9. Existenciálna inteligencia
Existenčná inteligencia, ktorú navrhol Gardner v roku 1999, spočíva v schopnosti pochopiť hlboké otázky týkajúce sa existencie, zmyslu života a duchovných tém. Tento typ existencie sa prejavuje silným záujmom o hľadanie odpovedí na tento typ predmetu.
Existenciálna inteligencia je veľmi bežná v duchovných vodcoch, teológoch a filozofoch.
Jednotlivec má vysokú existenciálnu inteligenciu, keď:
- má veľký záujem o otázky súvisiace s existenciou, ako je smrť, vesmír, pôvod života atď .;